
ISBN online: 978-80-7509-925-9 | DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9
Dřevo ve stavebnictví materiál minulosti i budoucnosti
- Richard Slávik (ed.)
Wood in the construction industry has a rich tradition in the Bohemia and Slovak Republic. There were times in human history when it was almost the only building material, but also periods when the use of wood in construction was restricted or even prohibited. In the last decades of the last century, the industrialization and rationalization of the construction industry favored synthetic materials. The continuity of the use of wood in the construction industry was interrupted, and the presented publication aims to raise awareness of wood as a building material.
Keywords: wood, civil engineering, moisture, wood protection
1. edition, online: 2023, publisher: Mendelova univerzita v Brně
Contents
STAVBA DŘEVA
Vladimír Gryc, Hanuš Vavrčík
DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9-0007
Dřevo je organický materiál rostlinného původu. Z biologického hlediska se jedná o soubor rostlinných pletiv, která mají převážně zdřevnatělou buněčnou stěnu jednotlivých buněk. Většina buněk, které tvoří dřevo rostoucího stromu, je mrtvá. Dřevo se nachází především v dřevinách.
DENDROCHRONOLOGICKÉ DATOVÁNÍ HISTORICKÝCH DŘEVĚNÝCH STAVEBNÍCH KONSTRUKCÍ
Tomáš Kolář, Michal Rybníček
DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9-0020
Dendrochronologii je možné v užším slova smyslu chápat jako metodu datování dřeva založenou na měření šířek letokruhů. Nejčastěji je tato metoda používána pro datování dřevěných prvků historických staveb (zejména krovů, stropů, stěn či dveří), dřevěných archeologických nálezů, dřevěných uměleckých předmětů (např. obrazy, hudební nástroje či sochy), nábytku nebo subfosilních kmenů. Pomocí dendrochronologie je možné datovat skácení použitého stromu s přesností na rok nebo roční období. Následující text popisuje přesný metodický postup při dendrochronologickém datování historických stavebních konstrukcí. Soubor všech objektů dosud datovaných na území České republiky je možné nalézt v databázi na stránkách www. dendrochronologie.cz.
BIOLOGICKÁ DEGRADACE DŘEVA
Jan Baar
DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9-0026
Dřevo je materiálem přírodním, s čímž je spojena jeho hlavní nevýhoda z pohledu zpracování dřeva do výrobků s předpokládanou dlouhou životností, a tou je jeho degradovatelnost vlivem různých faktorů. Vlivem působení abiotických a biotických činitelů dochází ke změně struktury dřeva, jejíž následkem se mění i jeho fyzikální a mechanické vlastnosti. Intenzita a charakter změn jsou typické pro jednotlivé degradační procesy.
AKTUÁLNY VÝSKUM V OBLASTI HYGROTERMÁLNEHO REŽIMU KONŠTRUKCIÍ DREVOSTAVIEB
Richard Slávik
DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9-0039
Pre správnu funkciu a primeranú životnosť vyžadujú stavebné konštrukcie s drevenými prvkami osobitý prístup. Výpočtom je potrebné overiť, že nevzniknú také podmienky, za ktorých môže tento materiál stratiť svoje vlastnosti alebo degradovať, či byť napadnutý škodcami alebo hubami. Práve preto má v tomto smere stavebná fyzika a špeciálne oblasť zvaná tepelná technika celkom zásadný význam.
Cieľom príspevku je naznačiť problematiku posudzovania drevených konštrukcií z pohľadu fyziky a poukázať na nové možnosti. Tieto nástroje ešte stále nie sú v inžinierskej praxi etablované, práve pre niektoré problémy, ktoré sťažujú ich nasadenie. K tomuto na Mendelovej univerzite prebiehajú niektoré výskumné aktivity, ktoré majú za cieľ postupne doplniť chýbajúce dáta a sprístupniť tak numerické modeli širšej odbornej verejnosti.
POČÍTAČOVÁ PODPORA PROJEKTOVÁNÍ DŘEVĚNÝCH KONSTRUKCÍ
Pavla Mocová
DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9-0048
Pro projektování dřevostaveb se využívají speciální softwary. Tyto softwary jsou často využívány převážně na výrobní dokumentaci. Při správném použití mohou uživateli usnadnit práci na výrobní dokumentaci, mají automatizované výpisy a výstupy jsou vhodné také pro obráběcí centra např. pro CNC stroje. V celé části jsou popsány možnosti různých SW a to nejen specializovaných na dřevostavby, ale také další možnosti jiných SW, které jsou na trhu a jsou široce používány v praxi.
POUŽITIE DREVA V NEVETRANÝCH PLOCHÝCH STRECHÁCH
Peter Juráš
DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9-0055
V posledných rokoch sa v čoraz väčšej miere stretávame so skladbami plochých striech, ktoré už na prvý pohľad evokujú problém. V rámci ušetrenia času a financií pri realizácii sa dostala do popredia plochá strecha s použitím drevených stropníc ako nosnej konštrukcie strešného plášťa a plné drevené (alternatívne z OSB dosiek) debnenie podľa vzoru striech šikmých.
MERANIE VONKAJŠEJ KLÍMY V NADVÄZNOSTI NA POUŽITIE V STAVEBNÍCTVE
Peter Juráš
DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9-0073
Obvodová stena je jednou z hlavných častí stavieb. Spolu so strešnou konštrukciou vytvára umelé vnútorné prostredie budovy. Vnútorné prostredie je charakterizované tepelno-vlhkostným stavom, ktorý je rozdielny od tepelno-vlhkostného stavu vonkajšieho prostredia. Pri rekonštrukciách a modernizáciách je dnes častým javom zatepľovanie obvodových konštrukcií. Vyžaduje si to energetické aj ekologické hľadisko, keďže ceny energií a náklady na vykurovanie rastú každý rok. Spolu s nedostatočnou tepelnoizolačnou schopnosťou obvodových konštrukcií v rekonštruovaných budovách je častým problémom zvýšená vlhkosť v murive, ktorá môže byť spôsobená chýbajúcou, poškodenou alebo nefunkčnou hydroizoláciou, nevhodnou skladbou obvodového plášťa, nevhodne použitými materiálmi prípadne zmenou hydrogeologických pomerov.
PRIAMY VÝSKUM OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ DREVOSTAVIEB
Daniela Michálková
DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9-0090
Výskum obalových konštrukcií drevostavieb zaznamenal svoj počiatok v roku 2011, kedy bol prvýkrát vybudovaný takzvaný pavilónový výskum. Pozostával z dvoch susediacich miestností, patrične tepelne odizolovaných od okolitých priestorov aby bolo možné dosiahnuť ustálenú vnútornú klímu bez nadbytočného vplyvu susediacich prevádzok a kancelárií. V jednej miestnosti sa nachádzalo päť vzoriek obalových stien drevostavieb s rôznymi skladbami, zatiaľ čo druhá miestnosť bola venovaná výskumu troch rôznych okenných výplní. Tento výskum bol od svojho počiatku doplnený a momentálne je tvorený troma miestnosťami. V jednej sa nachádzajú okenné výplne ako to bolo pôvodne naplánované. Originálnu miestnosť so stenami na báze dreva ale doplnila jej dvojička, tentokrát ale s odlišnou orientáciou voči svetovým stranám.
VZDUCHOTESNOSŤ MODERNÝCH DREVOSTAVIEB
Peter Kysela
DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9-0100
Vzduchotesnosť budov je problematikou ktorej sa venuje už dlhoročný výskum. Motivácie vychádzali predovšetkým zo snahy o znižovanie energetickej náročnosti budov a dlhšej životnosti konštrukcií. Nezanedbateľný vplyv vzduchotesnosti na životnosť konštrukcií je dôležitý najmä u drevostavieb, kde prúdenie vlhkého vzduchu môže výrazne ohroziť konštrukčné prvky zvýšením hmotnostnej vlhkosti.
PROBLEMATIKA OTVOROVÝCH KONŠTRUKCIÍ A VONKAJŠIEHO TIENENIA V SÚČASNOSTI
Marek Bartko
DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9-0113
Okenné konštrukcie ovplyvňujú vzhľad fasády, samotný stavebný objekt ako aj interiér najmä svojím tvarom, veľkosťou, členením, polohou, umiestnením na fasáde a v neposlednom rade materiálovým riešením. Výroba okien je úzko ovplyvnená niekoľkými faktormi a to najmä z hľadiska konštrukcie, estetického riešenia a hospodárnosti výrobných zariadení. Z tohto dôvodu je potrebné pre každú stavbu hľadať vhodné riešenie. Popri osvetlení priestorov denným svetlom je dôležitý aj vplyv denného svetla na psychiku človeka a na pohodu ľudí v obytnom alebo pracovnom prostredí. Taktiež je potrebné vnímať pravidelné striedanie dňa a noci, počasie a v neposlednom rade kontakt s exteriérom. V dnešnej dobe sa na výrobu okenných konštrukcií používa niekoľko typov materiálov. Ide o drevo, plast, kovy – hliník a oceľ a ich kombinácia. V našej oblasti sa najviac používajú plastové a drevené okná, v menšom rozsahu hliníkové. Výplň tvorí najčastejšie zasklenie v podobe bežného plochého plaveného skla, či liateho skla, alebo iný priehľadný materiál napr. polykarbonát.
AKTUÁLNY STAV PROBLEMATIKY VEGETAČNÝCH KONŠTRUKCIÍ
Marek Chabada
DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9-0130
Vegetačné konštrukcie sú konštrukcie so zámerne vypestovanou vegetáciou, teda nie konštrukcie, kde sa vegetácia objavuje vplyvom zanedbanej údržby. Masívna výstavba budov najmä v centrách miest vytláča prírodnú zeleň, čo má za následok množstvo negatívnych vplyvov na človeka a mestskú klímu. Zakomponovanie vegetácie do konštrukčného řešenia budov sa ukazuje ako ve veľmi inovatívne riešenie na elimináciu absencie prírodnej zelene. Takýmto spôsobom sa môže „betónová džugla“ premeniť na „prírodne klimatizované“ miesto a priamy styk s prírodou.
MECHANICKÉ VLASTNOSTI DŘEVA
Michal Bošanský
DOI: 10.11118/978-80-7509-925-9-0144
Dřevo má své nenahraditelné vlastnosti, které ho zařazují mezi materiály se širokým uplatněním v praxi. Mezi tyto vlastnosti patří mimo jiné mechanické vlastnosti, zejména pružnost a pevnost. Stupeň homogenity uspořádání atomů a molekul v objemu dřeva a orientace zejména kovalentních a vodíkových vazeb určuje velikost a orientaci mechanických vlastností na úrovni mikrostruktury a makrostruktury. Různost mechanických vlastností v objemu dřeva a jejich závislost od směru nazýváme anizotropií mechanických vlastností.